Štartovacia pozícia škaredého káčatka jej síce na sebavedomí nepridala, napriek tomu z nej vyrástla prekvapivo oku lahodiaca labuť, na ktorú jej obyvatelia nedajú dopustiť. Pri pohľade z okna rýchlo zistítie, že dávno nie je betónovou džungľou. Má svoje jazerá, lesíky, sad Janka Kráľa, petržalskú hrádzu a Chorvátske rameno – miesta, kam sa ľudia radi a pravidelne vracajú, kde žijú. Ostatné prezývky tiež čím ďalej tým viac strácajú na aktuálnosti.
Povesť outsidera jej však zostala dodnes – od bežných ľudí kupujúcich byt v Bratislave, až po predstaviteľov mesta a štátu, ktorí k nej stále pristupujú ako k nevlastnej dcére a nemajú problém prehnať ňou či už ropovod neďaleko vodného zdroja, alebo štvorprúdovku cez jej spontánne vzniknuté rekreačné centrum. Súvisiaca zástavba budovami a následné zahustenie sa berie ako samozrejmosť (viď zámena pozemkov na Kráľovej hore za pozemky na Nám. Hraničiarov, projekty ako Domino, Bajo, atď.), názor Petržalčanov ako nepodstatný.
O necelé 3 týždne budú Petržalčania rozhodovať o jej osude voľbou miestneho zastupiteľstva, ktoré bude schvaľovať prípadné zmeny územného plánu. Ako jeden z kandidátov na poslanca vám v nasledujúcich článkoch predstavím, akú budúcnosť si pre Petržalku želám ja.
Súvisiace články:
Pozrite sa, ako rástlo najväčšie sídlisko
Petržlen, marhule, heroín a zeleň
História výstavby metra v Bratislave
J&T RE zamenilo pozemky na Kráľovej hore
Čierne zlato pod Bratislavou. Nový ropovod pôjde cez Petržalku
Facebook: https://www.facebook.com/nasapetrzalka